(English)
Môj posledný článok vyšiel dosť dávno, viem. Bohužiaľ, moja mozgová a ani energetická kapacita nestačili na skĺbenie blogovacieho, školského a súkromného života. Každý z nás to asi pozná. No zároveň som mala čas premýšľať a nabrať novú inšpiráciu. Počas tohto obdobia sa toho u mňa udialo veľmi veľa. Spoznala som množstvo nových a zaujímavých ľudí, oveľa viac utužila vzťahy s tými, ktorí sú mi najbližší a vstúpila som do sveta 20+. Táto krátka prestávka a obdobia ako na hojdačke mi ale pomohli uvedomiť si zopár vecí, o ktorých bude aj tento článok. Bude možno trochu dlhší, no bude snáď výstižný. Akých 5 vecí som si teda uvedomila?:
1.Počúvaj sa!
Je to asi už jedna z tých otrepaných fráz, ktoré na nás číhajú na každom rohu. Ja by som však chcela hovoriť skôr o tele ako takom. Telo s nami totiž komunikuje a niekedy doslova až kričí. V dnešnej uponáhľanej dobe máme tendenciu toho robiť veľa a hlavne v krátkom čase. Keď nerobíme nič, cítime sa ako vyvrheľ spoločnosti, pretože kto nežije zdravo, necvičí, nemá dostatok spánku a naplánovaný deň na minúty, akoby ani neexistoval. Úplne však zabúdame na to, čo je najpodstatnejšie – počúvať seba! Boli dni kedy by sa aj múmia urazila ak ste ma tak nazvali. Bola som unavená a bolo mi už naozaj zle aj fyzicky. A tak som všetko odložila a uvarila si dobré jedlo, vypla mobil, zapla si dobrý film alebo vytiahla dávno rozčítanú knihu a spala, veľa som spala. Nemá zmysel tlačiť sa do niečoho, keď to v ten daný moment nejde. Bude to trvať oveľa dlhšie a koniec koncov to bude totálne kontraproduktívne. Tak sa skús zastaviť a nachvíľu sa započúvať do svojho tela, nie do šumu iných ľudí.
2.Nevyskúšaš, nevieš!
Mnohokrát sa púšťame do vecí, v ktoré absolútne neveríme. Robíme ich či už z donútenia alebo z pocitu povinnosti. Príkladom by mohlo byť učenie sa na skúšky. Skúškové obdobia nemá rád snáď nikto a ak sa k tomu pridá predmet, ktorý človek naozaj nemusí, môže to byť hotové peklo. A najmä v tomto prípade príde stav, kedy máme chuť vyhodiť knihy z okna a na skúške sa ani neukázať, prípadne seminárku ani neodovzdať. Ale viete čo? Aspoň to skúste! Ako by moja mamka povedala: „Nikdy nevieš ako motyka vystrelí.“ Možno vieš úplné minimum na skúšku, no možno práve ten najhorší učiteľ bude mať dobrú (lepšiu) náladu. Možno ideš na pohovor alebo konkurz a vidíš tam všetkých tých ľudí, ktorí vyzerajú ako z manuálu pre danú pozíciu, no komisia nebude hľadať „princa/princeznú“, ale obyčajného kováča či chyžnú. Jednoducho nevyskúšaš, nevieš!
3.Menej mysli!
Myslím si, že každý z nás už bol v situácii, ktorá vôbec nedopadla zle, no v našej hlave to bola tá najhoršia a najzahanbujúcejšia vec nášho života. Poviem vám ale tajomstvo – v našej hlave vždy všetko skresľujeme a zveličujeme. Vážne, prestaň s tými úvahami! Teraz! Nepomôže ti to a to, čo sa stalo, sa už neodstane. Alebo ak ťa to tam stále ťahá, zasmej sa na tom. No tak si sa trochu strápil/a a čo teraz. Svet sa točí ďalej a aspoň máš na čo spomínať.
4.Vždy sa vrátiš k sebe!
Vždy sa nakoniec vrátime k sebe. Každý z nás má v sebe dominantné a submisívne stránky. Občas sa aj z tej submisívnej stane nachvíľu dominantná. Ja som napríklad celý život inklinovala ku kreatíve a práci s ľuďmi. Neskôr som sa trošku na svojej ceste stratila a nevedela kam ďalej až kým neprišlo Holandsko. Na právo som šla plná ideálov a cieľov, ktoré som chcela dosiahnuť. Podobne ako drvivá väčšina mojich spolužiakov. A viete na čo sme po dlhých hodinách rozhovorov všetci prišli? Že aj keď nás to právo do istej miery baví, ďalej pôjdeme asi trochu inou cestou. Tou, ktorá nám je bližšie. Inak povedané, chceme sa vrátiť k sebe samým. Tu sa dostávam konečne k pointe. Je úplne jedno, čo v živote budeš robiť alebo s akými plánmi prídeš. Nakoniec sa takmer stále vrátiš k tomu, v čom sa cítiš najlepšie, čo je tvojím „domovom“ – k sebe samému.
5.Si presne tam, kde máš byť!
Ako som už vyššie spomínala, dnešná doba je hrozne uponáhľaná. Chceme vždy všetko hneď tu a teraz. Čítame rôzne motivačné literatúry a návody ako byť úspešný v mladom veku. Všetko na vás doľahne najmä vtedy, ak sa dostanete do neskutočne premotivovaného prostredia, kde sa niekedy cítite ako totálne hovno (pardon za výraz). Ja som človek, ktorý sa zväčša riadi pocitom aj keď mnohokrát je moje racio silnejšie a vtedy prichádzajú rôzne myšlienky ako – robím toho dosť? Čo robím zle, že ešte nie som, kde on? Prečo mi to nejde? Prečo nemám žiadne nápady? Prečo... Ak by s tým prišiel niekto iný, asi by som s ním poriadne zatriasla. Ku každej z týchto otázok je veľmi jednoduchá odpoveď – preto. Nerobíš nič zle, robíš presne to, čo je v tvojej momentálnej kapacite a ak tebe nenapadol ten nápad, ktorý napadol druhému, tak asi tu nebol pre teba. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie pre teba. Inak sa až veľmi ľahko dostaneš do začarovaného kruhu, z ktorého sa buď zblázniš, alebo len sťažka dostaneš von.
Celý tento článok je len môj názor na chod života. Netvrdím, že je správny ani nesprávny, ale myslím si, dokonca tomu verím, že vďaka týmto 5 bodom som sa za posledné obdobie nescvokla. Viete, nie vždy je pre vás správne to, čo správne aj pre iných...
