Tak dlho som premýšľala nad novým článkom, až to zašlo do niekoľko mesačnej „kreatívnej“ pauzy. Počas tohto obdobia sa toho udialo veľmi veľa a ja som potrebovala asi trochu času na spracovanie všetkých emócií. A tak som už tu aj s novými myšlienkami. Tentokrát o tom, čo nás všetkých posledné roky neodbytne obkolesuje – motivačné citáty.
Určite sa už väčšina z vás stretla s vetami typu: „Keď nevládzeš, pridaj!“ alebo „Keď si myslíš, že už viac nezvládneš, stále toho unesieš ešte omnoho viac!“, „Nie je to množstvo povinností, ktoré ťa ubíja, ale to, ako k nim pristupuješ.“ a podobne. Dalo by sa takto pokračovať do nekonečna, však? Ale povedzme si pravdu. Koľkokrát ste pri prečítaní podobného citátu mali chuť preraziť monitor päsťou, či zakričať si z plného hrdla „Shut the f*ck up!“? Ja veľmi často.
Nehovorím, že ja som tomuto trendu neprepadla, ale taktiež som veľmi rýchlo prišla na to, že sa nedá úplne udržať, pokiaľ si chceme zachovať aj naše psychické zdravie. Uvediem vám to na príklade auta. Predstavte si, že šoférujete a pomaly začnete pridávať. Otáčky sa dvíhajú, ručička na tachometri ide stále vyššie a rýchlostné stupne nestačia preskakovať. Uhýba vám už aj vietor a vy sa cítite nezastaviteľne a úplne voľne. Všetko je zrazu možné. Ale ručičky sa dostanú do červeného poľa a z ničoho nič začnú samé klesať. Nohu z plynu neskladáte, no auto naďalej spomaľuje, až úplne zastaví a spod kapoty sa začne valiť hustý dym. V servise v tom majú jasno, vybuchol vám motor.
Teraz si to preneste na seba. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď budete do nekonečna len pridávať, niekde v strede toho celého proste vybuchnete aj vy. Neustále nám je vnucované, že o tom je život. Musíme sa uháňať do nemoty a prežívať jeden deň za druhým aj keď sa cítime ako zombíci. Niekedy je však prospešnejšie aj pre nás si priznať, že bude lepšie spomaliť. Dať si pauzu a oddýchnuť si. Možno si aj poplakať. Jednoducho vypustiť paru. Posťažovať sa. Ak vám pomáhajú rozhovory s inými, pre zachovanie pokoja vám radím, aby ste druhých oboznámili, že nehľadáte múdre slová, len ucho, ktoré vás vypočuje (inak to môže skončiť škaredou a najmä zbytočnou hádkou).
Neviem vám úplne poradiť, čo v takýchto situáciách robiť, pretože nie som žiaden odborník. Každému vyhovuje niečo iné. Hlavne sa skúste zastaviť včas. A ak je už trochu neskoro, nevadí. Zahoďte nachvíľu všetky povinnosti a zoberte si napríklad day off, choďte sa prejsť, kreslite si, pozerajte do steny, zapnite si dobrú hudbu, alebo buďte len tak v tichu, tancujte si, spievajte, zacvičte si, vyhľadajte odbornú pomoc... Robte čokoľvek, čo vám v danom momente pomôže zlepšiť deň. Hlavne už zbytočne nepridávajte plyn!
Myšlienka na koniec: Nie je citát, ako citát.
コメント