(English)
Tento článok venujem všetkým tým,
ktorí sú dospelejší a majú pocit,
že im tí menej dospelí nemajú čo povedať.
- Si ešte mladý/á, nemáš mi čo o tom rozprávať!
- Ty ešte nevieš čo je život!
- Nevieš sa o seba vôbec postarať!
Určite sa už viacero z vás stretlo s podobnými výrokmi. Je úplne jedno, či to bolo na rodinnej oslave, kde sa po pár pohárikoch všetci menia na politických expertov a poradcov na šťastnejší život alebo sa len rodičom nepáčilo, že ste nechali neumytý tanier. Tak, či onak, naša generácia nie je tak skazená, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Možno stačí len pozornejšie počúvať.
Aký je stereotyp?
Ak by ste sa opýtali staršej generácie, s veľmi veľkou pravdepodobnosťou by sa to rovnalo názoru šomrajúcich babiek v MHD o tom, ako mladí ľudia okrem chlastania a fajčenia nevedia nič. Áno, priznávam, že väčšie percento mladých sa uchyľuje k rôznym omamným látkam a netrvdím, že je to správne. To však vôbec neznamená, že títo ľudia nemajú rozumné názory. Znie to nepredstaviteľne, no práve ich nájdete v galériách, na poličkách im nájdete knihy od filozofov, či staré klasiky a práve oni vám poskytnú jednu z najpraktickejších rád v rôznych smeroch. Je tu len jeden jediný problém.
Ľudia sa nepýtajú a tobôž nepočúvajú.
Ako počúvať?
Častokrát máme pocit, že ľudí okolo poznáme alebo že sme si toho prežili viac, ako oni. Vytvárame si akési klapky na ušiach a namiesto tichého a pozorného načúvania nám v hlave beží úplne iný film a vlastné názory na danú tému. Aj keď sa ľudia v zásadných veciach menia len zriedka, v malichernostiach, ako je obľúbená farba, je zmena celkom prirodzená. No i takáto drobná zmena môže mať veľký vplyv na náš život. Skúšali ste niekedy počas rozhovoru vypnúť svoje myšlienkové pochody a opýtať sa tú najjednoduchšiu otázku - prečo?
Keď som prišla v lete na Slovensko, objavila som sa aj s 5 novými tetovaniami. Veľmi som čakala na reakciu okolia a hlavne rodiny. No okrem prekrútenia očí a pokrútenia hlavy som sa ničoho nedočkala. Ak nerátam skonštatovanie, že mi to určite nechýbalo a že dúfajú, že v tom Holandsku nerobím aj iné veci. Až na kamarátku mojej tety. V istej chvíli sme ostali samé v kuchyni a ona sa ma so záujmom opýtala - prečo?
Z tak jednoduchej otázky sa rozvinula asi polhodinová debata o filozofii života, po ktorej sama skonštatovala, že mladí ľudia naozaj majú tomuto svetu čo povedať.
Čo je inak?
Ešte častejšie ako si myslíme, že niekoho poznáme, sa upíname na istoty. Len veľmi ťažko prijímame zmenu a nové, otvorenejšie riešenia. Zabúda sa však na jeden podstatný fakt - život sa rapídne mení a posúva dopredu. Kým jedna generácia s týmito zmenami nestíha, tá druhá s ňou vyrastá. A teda sa aj ľahšie prispôsobuje a inovuje.
Nie je dobré donekonečna zakrývať ústa mladým. Koniec koncov ich to tak akurát donúti zbaliť si veci a odísť. Presne tak, ako to donútilo aj mňa a množstvo ďalších v mojom okolí. Ak človek nevidí, že môže využit svoj potenciál, hľadá miesto, kde jeho slovo má váhu. To miesto vôbec nemusí byť hneď iný štát. Stačí len, že sa utiahne do seba a ostane žiť vo svojom malom svete bez odvahy vyjadriť svoj názor.
Kvôli týmto všetkým dôvodom mám jednu veľkú prosbu na každého z vás - rešpektujte jeden druhého! To, či má niekto 20 alebo 40 rokov nemení nič na tom, že každý má za sebou vlastný príbeh. Niekedy práve tí menej dospelí môžu o živote rozprávať viac, ako tí dospelejší, pretože veľakrát vidia svet taký, aký by mal byť. Zároveň chcem vyzvať aj všetkých tých, ktorí nemajú odvahu sa vyjadriť - tvoje slovo je vzácne presne tak, ako slovo niekoho iného. Možno si si toho ešte neodžili veľa, ale stále sa učíš. Všetci sa naustále učíme. A hlavne:
Nikto, NIKTO na tomto svete nie je dokonalý!
Tak sa už neboj a ukáž ako vieš zmeniť svet. (Hoci len ten svoj.)
