(English)
Tento článok venujem tým,
ktorí sa aspoň raz v živote ocitli v situácii,
kedy ich zasiahla (ne)kultúra.
Asi sa všetci pýtate, čo myslím výrazom (ne)kultúra. Je to jednoduché – kultúrny šok. Vždy ma fascinovali rôzne národy, ich zvyky, jedlo a všeobecne ich rozdielny prístup k životu. Síce som nikdy neprekročila hranicu Európy, no niečo som precestovala v rámci nej a stretla som nespočetne veľa ľudí z takmer celého sveta. Nikdy som sa ale nezamýšľala nad kultúrnym šokom. Neriešila som čo to je, ako sa prejavuje a či vôbec niečo také existuje. Z vlastnej skúsenosti ti môžem potvrdiť, že teda existuje a niekedy ťa dostane viac, ako by si čakal.
„Mne sa to nemôže stať!“
Myslela som si... Vieš, je rozdiel, keď ideš niekam na dovolenku, kde bývaš v hotelovom rezorte, a je rozdiel, keď v danej krajine naozaj žiješ. Ako dovolenkár síce vnímaš rozdiely, avšak extrémne sa nad nimi nezamýšľaš. Väčšinou sa aj ty naladíš na dovolenkový mód, kedy častokrát nespoznávaš samého seba a jednoducho neriešiš, čo sa okolo teba deje. Je to úplne normálne. No keď ideš do danej krajiny s vedomím, že sa tam na čas chceš usadiť, všímaš si aj ten posledný detail. Je to akýsi obranný mechanizmus nášho mozgu, kedy vyhodnocuje situáciu, či je bezpečné zostať, alebo je lepšie radšej vziať nohy na plecia a vôbec sa neotáčať.
Ako sa prejavuje?
Každý na podobné veci reaguje inak. Zväčša to však začína práve vyššie spomínaným dovolenkovým módom, kedy si nadšený z nového začiatku a nového života. Všetko máš naplánované a neustále si opakuješ, ako ti nikto a nič nechýba. Táto fáza je tá lepšia. Avšak potom príde frustrácia. A tu začína osobné peklo, kedy si búchaš hlavu o stenu, plačeš do vankúša a pýtaš sa sám seba, či ti to naozaj stálo za to. Keď konečne rozanalyzuješ celý svoj život a zhodnotíš, že by bolo fajn tomu dať ešte šancu, príde tretia fáza – prispôsobenie. Akosi nabehneš na normálny režim, len tak, zo dňa na deň. Ešte si párkrát poplačeš, no už to skôr začneš pripisovať nostalgii. Týmto krokom sa pomaly dostaneš do posledného štádia, kedy začneš svoju situáciu akceptovať. Prídeš na to, že je to všetko len a len v tvojej hlave a v tebe samom. Tvoj domov je v tebe samom. Sem-tam máš chuť ísť na pár dní za rodinou (ale naozaj len na pár) a potom sa zase vrátiť späť k svojim zvykom.
Ako sa tomu vyhnúť?
Úprimne? Na toto som ešte tak úplne neprišla. Čo však pomohlo mne bolo, že som si na pár dní kúpila letenku späť na Slovensko. Bola som stále v kontakte, či už s rodinou, alebo s kamarátmi a snažila sa priblížiť životu, ktorí som mala na Slovensku. Po chvíli som však prišla na to, že na Slovensku sa zastavil čas, že nie s každým si už mám čo povedať a že rutina ma tak úplne nebaví. A tak som sa nechala unášať tým, čo mi život priniesol. Prestala som riešiť hlúposti a hlavne som sa začala normálne baviť s ľuďmi okolo. Našla som si nové koníčky a spoznala kopec úžasných ľudí, za ktorých som neskutočne vďačná. A samozrejme, zažila som veci, na ktoré by som inak pozerala asi len spoza okna a niekde na instagrame.🙏🏼
Tento kultúrny šok môže trvať týždeň, mesiac, či celý rok. Všetko to záleží na tvojej osobnosti. Nezabúdaj však, že v tom určite nie si sám! A ak tento postrach príde, tak len mu dovoľ nech robí svoju prácu. Trochu sa ho snaž ukorigovať, no nesnaž sa mať úplnú kontrolu. Mohol by sa totiž zmeniť na dementora požierajúceho aj tú poslednú pozitívnu myšlienku. Môžem ti však sľúbiť to, že za ten čas spoznáš svoje limity a naučíš sa o sebe oveľa viac, ako za normálnych okolností.
