Názov tohto článku môže znieť trochu pesimisticky, no opak je pravdou. Ani sama neviem, či je lepšie to nazývať najdivnejším alebo skôr najvtipnejším obdobím. O aké obdobie ide? Je to presne obdobie medzi 20. a 25. rokom života, ktoré je ako nekonečný kruh paradoxov.
Prečo obdobie paradoxov?
Či sa práve nachádzate v tomto vekovom rozhraní alebo za ním, skúste sa poobzerať okolo seba. Časť vašich kamarátov si užíva bezstarostný študentský život, ďalšia časť má stále starostlivosť mama hotela, tá ďalšia rieši partnerské krízy, či svadby a úplne najväčší úlet sú tí, ktorí podľahli baby boomu. Najlepšie na tom celom je, že ste akoby zaseknutá šestnástka v tele dospelého človeka. Na jednu stranu by ste sa mali správať ako rozumný a vyspelý jedinec, no na stranu druhú máte chuť všetko hodiť za hlavu a len tak urobiť niečo hlúpe.
Čo je najdivnejšie na tomto období?
Je to práve to, že sme tak trochu všetci stratení vo vlastnom svete. Neustále sa nám menia priority a sny. Dnes máme pred sebou úplne jasnú budúcnosť a zajtra je na tom mieste len čierna diera, na konci ktorej nie je žiadne svetlo. Najhorší je na tom tlak celej spoločnosti, ktorej taktiež nie je úplne jasné, čo presne by od nás mala žiadať. A tu prichádzam k jednej otázke. Prečo sme označovaní za vinných za svoju zmätenosť len my? To je ako v prípade, keď vám rodičia nalejú pohár vína, „veď už na to máš vek, už môžeš“, ale nahnevajú sa, keď si z neho aj reálne odpijete. Mali by ste sa venovať škole, aby z vás niečo bolo, no zároveň si nájsť prácu, veď snáď nebudete len sedieť na zadku a „nič nerobiť“, či len sa flákať. Poviem vám tajomstvo, nedá sa všetko a naraz. Je v poriadku robiť chyby, je v poriadku byť stratení a je úplne v poriadku ísť si svojou vlastnou cestou a rýchlosťou. Veď aj tá spoločnosť, ktorá má na nás požiadavky vlastne netuší, čo od nás chce.
Ja viem, že je možno ťažké pozerať sa na všetkých okolo a rozmýšľať, čo robíte zle, že nie ste tam kde oni. Je ťažké zvládať aj všetky tie obdobia ako na hojdačke, kedy máte jasný obraz o budúcnosti, ktorý sa zrúti ako domček z karát. Je normálne o sebe pochybovať a hľadať sa. A je úplne normálne, že niekto sa k vám bude chovať ako k batoľaťu, zatiaľ čo inde vám dajú do rúk zodpovednosť v podobe podpisu na dokumentoch vo firme. Je to zvláštne obdobie a asi nikomu sa ho zatiaľ nepodarilo úplne preskočiť. Tak hlavu hore, úsmev a otvorené oči. Toto je síce najdivnejšie, ale zároveň aj jedno z najkrajších období tvojho života.
