„The more we allow the world in, the more we receive – be it love, be it hate.“
Paulo Coelho
Po knihách Paula Coelha som pokukovala už veľmi dlho. Slová na činy zmenila až jeho najnovšia kniha s názvom Hippie, ktorej som vôbec neodolala. Pred kúpou každej novej knihy mám veľký rešpekt. Najmä ak autora úplne nepoznám, pretože už nie raz som sa popálila. Úprimne však hneď na začiatok priznávam, že Paulo je po tejto knihe láska a už teraz sa neviem dočkať, kedy si kúpim jeho ďalšiu tvorbu!
Niečo málo o knihe:
Kniha je tak trochu autobiografiou samotného autora a jeho zážitkov v období kvetovaných čeleniek, symbolického znaku mieru a cesty za nájdením samého seba. Príbeh sa odohráva na ceste magickým autobusom z Amsterdamu do Nepálu, kde sa jednotlivé vedľajšie, spolu s hlavnou postavou Paula, retrospektívne vracajú vo svojich životoch. Týmito krátkymi úletmi do spomienok nám pomaly odhaľujú ich minulosť, či dokonca ich plány a úmysly do budúcna. Kniha opisuje aj nie veľmi rúžový príbeh lásky dvoch ľudí, ktorí sa (ne)náhodne stretnú na Dam Square v Amsterdame a spolu putujú a spoznávajú sa aj v hraničných situáciách naprieč Euráziou.
Hodnotenie:
Ako všetky knihy, ktoré som za posledné obdobie čítala, aj táto má spirituálny podtón. Napriek tomu, by som ju však odporúčala každému. Paulo Coelho používa nesmierne pútavé písanie, ktoré ma bavilo od samého začiatku. Nestáva sa mi často, aby som knihu nevedela pustiť z ruky a aby som ju chcela čítať znova a znova. Popravde, stalo sa mi to asi len pri jednej jedinej knihe za celý môj život (Erich Maria Remarque – Na západe nič nové). Táto kniha je úžasným prepojením viery, alternatívnosti a bežného života. Myslím si, že každý si v tom nájde to svoje, či už by to bola zábava, vážnosť, vzťahové problémy, ale aj hlboké myšlienky. Obal knihy sa pýši nápisom cesta do minulosti, mapa do budúcnosti. Tento nápis vystihuje asi celú myšlienku autorovho príbehu. A môžem vám povedať len jedno, nech očakávate akýkoľvek koniec, po zavretí knihy ostanete ešte chvíľu len tak civieť do prázdna, hlavou vám bude prechádzať tornádo myšlienok a telo vám úplne pohltia emócie.
Ak ste ako ja, že si niekedy až príliš vyberáte a mnoho kníh vás sklame, či dokonca ich ani len nedočítate po pár stranách, myslím si, že toto by mohla byť tá správna voľba. Možno sa v nej nenájdete tak úplne ako ja, veď predsa je tento článok iba môj názor, ale aj napriek tomu si dovolím povedať, že by vás štýl písania Paula Coelha chytil veľmi podobne. Pre mňa je to odteraz určite autor, ktorému som vďačná aj za menšiu zmenu pohľadu na život.
