(English)
„Keby si bol každý z nás vedomý svojej vlastnej hodnoty, svet by vyzeral úplne inak.“
Ďalší článok zo série recenzií. Tentokrát znova v hlavnej úlohe s Laurentom Gounelleom a jeho novšou knihou s názvom „Deň, kedy som sa naučil žiť.“ Na túto knihu som na trafila len na instagrame, kde ju zopár blogerov odporúčalo. Keďže ma jej obsah zaujal, dlho som nečakala a rovno si ju objednala. Hovorí sa, že nemáme súdiť knihu podľa obalu, ale poviem vám, už len ten obal bola láska na prvý dotyk. Poďme ale späť k hlavnej podstate článku...
Niečo málo o knihe:
Čo by ste robili vy, ak by vám niekto povedal, že čoskoro zomriete? Ťažká otázka, však? Presne s touto otázkou sa musel popasovať aj hlavný hrdina Johnatan. Podobne ako v predošlej knihe, dej je zameraný na neočakávaný zvrat udalostí a úplnú premenu osobnosti. Príbeh sa odohráva v Amerike a dalo by sa povedať, že je veľmi dobrým ukazovateľom dnešnej rozpoltenej spoločnosti. Autor sa pohral so spleťou osudov niekoľkých ľudí, z ktorých má každý veľmi osobitý pohľad na život. Cez ich názory a činy tak veľmi pekne poukazuje na rôznorodosť ľudskosti a na to, aký je svet vlastne malý.
Hodnotenie:
Priznám sa, že na knihu som sa veľmi tešila a koniec koncov ma ani vôbec nesklamala. Laurent Gounelle má dobrý vkus pre praktickosť vyjadrovania myšlienok tým spôsobom, že ich vždy zakomponuje do bežných starostí života. Presne ako v predošlej knihe (Muž, ktorý chcel byť šťastný), aj tu autor používa množstvo dialógov a opisov. Dej je popretínaný osudmi viacerých ľudí, čo môže mať dvojaký efekt. Buď vás to nakopne od začiatku a budete chcieť vedieť čo sa s nimi stane, alebo sa vám to začne postupne hrozne miešať a trochu nudiť. Ak by sa aj stalo, že budete presne ten druhý prípad, odporúčam knihu dočítať! V závere vás nechá poriadne sa zamyslieť a priam až pousmiať nad tým, čo všetko sa môže v živote stať a aké hodnoty si človek vytvára.
Táto kniha je písaná ako život. Niekedy je všetko jasné, inokedy je zas potrebné všetko vysvetliť. Svet je malý a osudy ľudí priam až neskutočne poprepájané. Častokrát tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú normálni, sú zvrátení. Naopak tí, ktorí vyzerajú ako blázni sú tí najnormálnejší ľudia, akých môžete stretnúť. Práve preto, keď si prečítaš túto knihu a náhodou stretneš podobného „blázna,“ ako je hlavná postava v tejto knihe, tak sa nečuduj, len mu to opätuj a šír túto energiu ďalej.
