(English)
Tento článok venujem všetkým tým,
ktorí plávajú životom a niekedy ich zasiahne pocit viny,
pretože nemajú žiaden veľký plán.
Ako som už spomínala v článku o Zürichu, častokrát sa stane, že si niečo zmyslím a bez dlhšieho rozmýšľania sa do toho vrhnem. Nie je to vždy najlepší nápad, no mne to akosi vychádza a veľmi výrazne mi to uľahčuje život. Zvláštne? Možno na začiatku. Dovoľte mi to však vysvetliť. ⬇️
Čo spustilo túto úvahu?
Keďže sa už nejaký ten čas pohybujem vo svete dospelých (poriadne asi iba vekom 🙈), stále častejšie sa stretávam s otázkami typu:
- Kde sa vidíš o 10 rokov?
- A už vieš čo ďalej po škole?
- Nemala by si mať už ujasnené, čo od života chceš?…
Týchto otázok pribúda stále viac a mne to začalo vŕtať v hlave. Dlho som sa snažila nájsť na ne odpovede. A prišla som na pár zásadných vecí.
Ako by som asi odpovedala?
Človek je tvor zvláštny. Používame plánovače, robíme si to do lists, mood boardy, mind maps…a pri tom všetkom zabúdame na život. Nemyslím tým, že zabúdame žiť. Skôr narážam na to, že veci sa zvyknú meniť. Plány sa zvyknú meniť.
Uvediem príklad: minulý rok sme organizovali konferenciu, na ktorej sme pracovali takmer pol roka. Okrem drobných problémov všetko vychádzalo ako malo. Až kým neprišiel deň D. Okrem toho, že jedna rečníčka nám len v ten deň dala vedieť, že nepríde, začalo ešte aj snežiť. Asi sa práve pýtate, čo s tým má sneh. Fun-fact, Holanďania nie sú úplne zvyknutí na takéto počasie a preto kvôli bezpečnostným opatreniam všetko rušia a zatvárajú. A tak nám v strede konferencie oznámili, že budovu zatvárajú a konferencia musí skončiť (inak, napadlo asi tak 3 cm☃️).
Život vám jendoducho sem-tam pripraví nejaké prekvapenie. Práve preto sa hovorí, že by sme nemali mať žiadne očakávania. Priznajme si však, ak už niečo plánujete, nejaký výsledok očakávate.
Plány alebo vízie?
Ak partíte k ľuďom, ktorí si ťažko zvykajú na zmeny, možno vám tento malý psychologický trik pomôže. Nakoľko ja som veľmi impulzívny človek a plány sa mi robia veľmi ťažko, rada toto slovo nahrádzam slovom vízia.
Vízie mám rada práve preto, že nie sú tak zväzujúce. Vízie sa menia stále a ľahšie sa prispôsobujú danej situácii. Ak zlyhá plán, veľakrát je ťažké nájsť náhradné riešenie. Vízia, na druhej strane, vytvára len akýsi náhľad do budúcnosti, ktorý nie je úplne presný, no uľahčuje improvizáciu.
Zjednodušene - v živote je dôležité mať istú víziu svojej cesty, určiť si aspoň približný smer, ktorým by ste sa chceli uberať. Rovnako dôležité je aj nebyť touto víziou viazaný a rátať s tým, že tá cesta nie je vždy len rovná.
Stratený vo vlastnom živote?
Ku koncu roka sa nám väčšinou prehráva v hlave, akýsi súhrn nášho života a mnohí z nás si dávajú novoročné predsavzatia. Istým spôsobom si vytvárame nové plány. Avšak častokrát môžeme mať aj úplne opačný pocit. Tak trochu stratený a zúfalý.
No poviem vám jedno tajomstvo, byť stratený je v poriadku. Každý má v živote svoje miesto, ale nájsť ho je asi jedno z najťažích poslaní. Niekto ho hľadá pár mesiacov, iný niekoľko rokov a niekto zas celý život. Je to proces a práve ten môže byť aj príjemný. Samozrejme, je to len a len na nás, aký uhol pohľadu si zvolíme. Či už necháme aby nás pocit nevedomosti zožieral alebo napĺňal. A tu prichádzame k víziám. Ak neviete čo si naplánovať a ten pocit vás zožiera, skúste si dať aspoň nejakú víziu. Len takú malú, ktorú budete mať niekde uloženú v hlave. A keď príde ten zvieravý pocit, keď nebudete vedieť, ktorým smerom sa vydať, vylovíte ju. Možno trochu pozmeníte a zaplníte ňou tú malú škáru, ktorá vás trápi.
V minulosti bolo v móde to, že budúcnosť detí plánovali ich rodičia. Dnes je zas trend mať všetko naplánované do posledného detailu. Nátlak spoločnosti často vyžaduje od mladých ľudí, aby si vybrali smer a presne vedeli, čo budú v živote robiť, aj keď poriadne ani nevedia, čo budú jesť na obed. Ak ťa nebaví škola, sú aj iné možnosti, iné školy. Hľadaj, skúšaj a naďalej plávaj. Hlavne niečo so svojím životom rob. A ja ti sľubujem, že to miesto raz nájdeš. A ak naozaj cítiš, že nie je v poriadku to, kde sa nachádzaš...ty už vieš čo spraviť. 😉
