(English)
Ďakujem všetkým mojím láskam-neláskam,
vďaka ktorým tento článok mohol uzrieť svetlo sveta.
Tí, ktorí ma poznajú bližšie, sa asi práve poriadne čudujú, že práve ja píšem o láske. Nie som úplne typ, ktorý by sa hrnul do vzťahov. Už vôbec nie som žiaden myšlienkový vodca, či guru. A možno, keď sa k tomuto článku vrátim o rok, tak budem mať úplne iný názor. Teraz som však mala potrebu s vami zdieľať zopár mojich myšlienok. Nemusí sa s nimi stotožniť každý, ale dúfam, že si každý nájde tú svoju vetu, či slovo, ktoré ho osloví.
O akej láske chcem písať?
Definovať lásku je celkom náročné. Pre niekoho je to komfort, pre iného zas utrpenie. Ak sa povie slovo láska, väčšina ľudí si predstaví tú partnerskú. Klasický výjav z romantického filmu, kde dvaja ľudia sedia v objatí na lavičke v parku a nad hlavami im čvirikajú vtáčiky. Aj to je láska. Ja si ale myslím, že v živote je nespočetne veľa druhov lásky. Každá je iná a každá nám niečo dáva. A možno aj berie. Preto sa nechcem upínať na jednu jedinú. Ja viem, ja viem. Vraví sa, že láska je len jedna, ale…
Prečo láska-neláska?
Životom nám prejde mnoho ľudí. Počnúc rodinou a končiac nami samými. Avšak všetci sú tu na istý čas a ku každému si vytvoríme nejaké puto. Inak povedané - lásku. Rozdiel je asi len v jej intenzite. Pri jednej vám ide vyskočiť srdce z hrude a pri druhej sa vám vyčarí neopakovateľný úsmev na tvári. Asi je to odvážne povedať, no myslím si, že každý z nás v živote miluje viac osôb. A dokonca naraz.
Možno sa práve biješ do hrude a krútiš hlavou, no skús sa zamyslieť. Pohrab sa trochu v hĺbke. Každý má v živote toho jedného človeka, na ktorého bude spomínať celý život. Tú jednu lásku, ktorá už dávno nie je láskou, no i pri maličkom podnete ťa vezme niekoľko rokov späť. A aj keď by ste sa pohádali na smrť, niekde v kútiku duše tú osobu aj tak budeš mať vždy rád.
Na druhej strane sú tu ľudia, s ktorými trávime čas. Tí, s ktorými prerozprávame hodiny, tí ktorých sme možno len práve stretli, ale aj tí, s ktorými si len raz za čas dáme vedieť, že sme nažive. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že aj toto sú isté formy lásky? Hoci ich nazývame priateľstvá, kamarátstva, známosti. Je to ako v tej partnerskej - jeden deň sa neviete nabažiť toho druhého, na ďalší objavíte niečo, pričom máte pocit, že sa vôbec nepoznáte a o nejaký čas vám stači vedieť, že ten druhý žije. Akurát v tomto prípade to máte všetko v jednej osobe.
Prečo to rešpektovať?
Pretože sme na tom asi všetci rovnako. A ešte preto, že je to len bitka ega. Každý chce byť ten jeden jediný a ten výnimočný. Každého sem-tam zaškrie myšlienka, že náš oľúbený človek má ďalších 10 podobných obľúbencov. A vieš čo je pravda? Má. A ty tiež.
Všetci títo obľúbenci však dostávajú iný, malý kúsok výnimočnosti. Nemusíš sa báť, že práve ten jeden kúsok, ktorý by mal patriť tebe, je daný niekomu inému. Je tvoj a vždy bude. Výnimočnosť je ako stále sa rozmnožujúca bunka v našom tele. Ak náhodou niektorá zostarne a príde jej čas, buď ostane len tak nezmyselne plávať alebo jednoducho zmizne.
A tak sa z priateľa stane kamarát, z kamaráta známy a nakoniec zo známeho niekto, koho sme kedysi poznali. Teda z lásky sa razom stane neláska. Stále tak trochu ožívajúca, no pre výnimočnosť iného človeka úplne neškodná.
PS: Ak máš chuť sa ešte trochu viac zamyslieť, moja kamarátka Daniella o Láske a iných poblázneniach napísala celú knihu!
(Nie, nie je to reklama. Je to len malé odporúčanie. :))
