(English)
Tento článok venujem všetkým tým,
ktorí sa boja zmien
a najmä toho, že si na ne nezvyknú.
V poslednej dobe všade počúvame o prirodzenosti. Chceme, aby sa ženy nemaľovali pretože najkrajšie sú prirodzené. Chceme, aby boli ľudia seriózni, lebo je to viac prirodzené, ako bláznovstvo. Chceme, aby sa ľudia držali toho, čo je stabilné a zotrvali aj v tom, čo ich ničí len preto, lebo vraj zmena by bola ešte horšia. Chceme… Naozaj chceme? Možno sa len bojíme. Bojíme sa, že to stresujúce obdobie pred zmenou nebude mať konca. Dávame však prirodzenosti tie správne významy?
O čom chcem písať?
Pamätáš si ešte na svoju prvú pusu? Alebo všeobecne prvú pusu s niekym, vedľa koho možno práve sedíš po roku? Ten moment tesne pred tým, ako sa to malo udiať. Srdce, ktoré sa dralo von, žalúdok ako v centrifuge a mierne zahmlenie pred očami. Toľko stresu pre tak bežnú vec. A napriek tomu si si vtedy myslel/a, že si na to nikdy nezvykneš. Nie s týmto človekom. A teraz? Už ani nevieš keoľkokrát ste si dnes pusu dali. Zrazu je to úplne samozrejmé. Prirodzené. Určite nechcem hovoriť len o vzťahoch, ale o zmenách v živote celkovo. Hovorí sa, že čas vylieči všetky rany. V tomto prípade však dokáže čas oveľa viac. Čas totiž dokáže zmeniť navonok nezmeniteľné.
Je to tak vždy?
Takmer. Samozrejme, že v živote sú veci, na ktoré si asi nikdy nezvykneme, napríklad taká bolesť. Je úplne jedno, či myslíš na tú psychickú alebo fyzickú. Ak ťa niekto blízky zradí alebo len zakopneš malíčkom o roh police (áno, toto je asi tá najhoršia bolesť 😫 ), stále to bolí rovnako. Avšak veľmi veľké percento vecí a situácií sa po čase stane úplne normánymi. Inými slovami, zvykneme si na ne.
Je to správne?
O správnosti sa musí rozhodnúť každý sám. Ja si však myslím, že najmä vo vzťahoch (partnerských aj priateľských) by sme si na toto mali dávať pozor. Veľakrát, keď je niekomu ubližované, nevie, a už vlastne to asi ani nechce skončiť. Prečo? Zo zvyku. Treba si ale uvedomiť, že takáto prirodzenosť sa môže stať veľmi rýchlo nebezpečnou.
Na druhú stranu, ak je niekto dlho sám, taktiež sa to stane jeho/jej súčasťou. Už je pre teba zrazu náročné vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a vynaložiť nejaké úsilie. No aj tento prístup nie je vždy riešením. Interakcia s inými je rovnako dôležitá a pre psychickú pohodu aj potrebná.
Krátke zamyslenie:
Zamysli sa teraz, čo sa pre teba v živote stalo prirodzeným. Máš? A teraz sa skús zamyslieť nad tým, či je to dobré, komfortné a nedusí ťa to. Fajn, tak teraz si skús predstaviť, že by sa to zmenilo. Ako by to vyzeralo potom? Čo ti bráni v tejto zmene? Je to názor iných alebo len tvoja chýbajúca viera v správnosť tvojich vlastných rozhodnutí? Ver mi…viac si ver!
